Ľudia sú tak nasiaknutí závisťou, že keď vidia niekoho že je šťastný, chcú jeho miesto, zničiť ho, pošpiniť. Avšak také šťastie sami nepocítia, lebo nie je ich. Napriek tomu to robia... Nešťastie pritom prináša ,,len“ každá činnosť konaná s vidinou sebectva...
Človek vie v podstate žalostne málo sám o sebe, a ešte menej o svete okolo neho....
Howard Carter pri vykopávkach v Údolí kráľov, našiel prsteň vyrobený z asuánského pieskovca. Tento prsteň je v celku záhada. Nositeľovi spôsobuje že nemôže trpieť na choroby urogenitálneho systému – záleží aj na tom, na ktorom prste je prsteň nosený. Zaujímavejšie však je, že všetci členovia jeho týmu zomreli na spleť kurióznych nehôd a chorôb a prežil len ten kto prsteň mal – teda Howard.
Nechcem tým teraz povedať, že by vaše šťastie záležalo iba na nejakom talizmane. Každý človek je individuálny, má svoje vibrácie, energiu, myslenie... I keď šťastie sa určite dá i znásilniť, nejakými čarami privolať... Myslím si však, že pokiaľ šťastie človek znásilňuje, tak sa mu skôr či neskôr stane niečo vážne, i keď sa najskôr môže zdať že šťastie naozaj má...
Niekto hovorí, že tu vraj nie sme preto, aby sme boli šťastný. Cieľom evolúcie bolo vždy prežitie. Okamihy šťastia nás majú poháňať, aby sme naše šance na prežitie zvýšili. Preto nás baví jedlo, či sex... A tak žiadny človek nie je odsúdený na trvalé šťastie. Ale možno sme tu naopak preto, aby sme sa naučili byť šťastný, a to v každej situácii.
Šťastie je v prvom rade stav mysle. Je to stav vnútorného pokoja.
Väčšina ľudí si myslí že šťastie môžu nájsť niekde mimo seba a potom si ho udržať. Ale ako hovorí Dalajláma, mali by sme dokázať kultivovať najväčšiu prekážku šťastia – a to našu rozptýlenú myseľ.
Predpoklad na to, aby sa šťastie u vás dobre cítilo, je práve dôležitý fakt, že si musíte byť úprimne vedomí toho, že si ho zaslúžite. Že ho prijmete. Šťastie obchádza veľa ľudí len preto, lebo zlo v človeku, ,,diabol“ chce šťastiu dokázať, že ho vlastne nepotrebuje... Potom to bude aj konkrétny prejavený stav šťastia, trebárs tak, že vás niečo náhodne niekde zdrží a vy tak stretnete ženu svojho života...
Napĺňanie túžob však zároveň nie je kľúčom ku šťastiu. Každé naplnenie totiž prináša prázdnotu v hľadaní ďalšieho naplnenia. V skutočnosti šťastie spočíva iba v schopnosti človeka cítiť sa šťastne. A opäť sme len pri tom stave mysle a vnútorného pokoja. I keď oproti tomu, ak je človek hladný a prenasledovaný, ťažko môže v sebe realizovať pocit šťastia. Ale zdrojom všetkej duševnej bolesti sa zdá byť slovko ,,očakávanie“... Šťastiu bránia naše vlastné očakávania. Ak máme ciele ktoré sa nám nedarí napĺňať, tak to okliešťuje našu schopnosť byť šťastným.
A tak pokoj mysle, zdá sa byť jedinou cestou k naplneniu i pochopeniu šťastia.
Stretli sa raz traja hľadači šťastia.
A hovorí prvý nešťastník – nemám šťastie. Obesím sa. A tak sa obesil na najbližší konár.
Vidí to druhý z nešťastníkov a premýšľa – už je šťastný, obesím sa tiež. A tiež tak učinil.
Pozerá tretí na dvoch predchádzajúcich obesených a uvažuje: keby som sa tiež obesil, nevidel by som šťastie.
A spokojne sa pobral domov...
