Tak ako je to s tým dobrom?

Autor: lenka vdovjaková | 13.3.2011 o 9:02 | (upravené 13.3.2011 o 9:08) Karma článku: 4,91 | Prečítané:  599x

Zlo je iba ľudsky vnímaná veličina.  Ak baktéria zabije človeka, tak je to zlo pre človeka, ak sa to však stane naopak,  tak je to zase zlo pre baktériu.  Dobro teda vlastne môže byť iba to,  čo umožňuje najväčšiemu predátorovi prežiť  - a to čo možno najkvalitnejšie.  A tak vlastne ani neexistuje diabol, pretože diabol je snáď len nesprávne chápanie božského ,,nastavenia" smerom k nám.  

A možno i ozajstnou príčinou tzv. zla je láska. Tá tzv. láska. Problém je, že keď chcete byť dobrý a milovať,  ide vlastne o egoizmus – čiže o snahu osvojovať si veci, vlastniť ich.  Láska je emócia  ktorá hovorí že ,,to niečo“ chcem vlastniť , keďže to moje ego potrebuje k sebarealizácii.  Neosobná láska – to je aspekt lásky nesebeckej. Ide o milovanie niečoho len preto,  že to existuje a človek to ,,nechce mať“  lebo ho teší že čosi také existuje aj bez vlastníckych nárokov. Lenže -  čo sú to vôbec za veci ktoré spôsobujú nesebeckú  lásku?  Vlastne  iba tie, ktoré i tak nie je možné ,,vlastniť.“ 

Láske sa snažia ľudia učiť. V tom lepšom prípade. V tom horšom sa ju snažia iba využívať na svoje ciele a to priamo, či nepriamo...  Lenže to sa nedá.  Láska proste je.  Jediné čo môžete urobiť je rozhodnúť sa milovať. Buď sa rozhodnete milovať alebo nie. Nič medzi tým nie je.  Všetko je však len otázka strachu. Otázka strachu milovať. 

 

Ale asi jediná skutočná cesta ako dobro a lásku pochopiť, je vlastne pochopiť seba, byť sám sebou, a tak mať skutočné ego, nie tú bežnú frašku falošného ega  ktorej podstata spočíva na osvojení si foriem a spôsobov toho čím má človek byť podľa druhých ľudí. 

Budhizmus stojí na likvidácii myšlienok. Avšak ide o likvidáciu tých, ktoré nás ovládajú a robia z nás otrokov v prospech čohokoľvek mimo nášho ega.  A tu práve vzniká to, že ak toto človek dokáže a stane sa  iba sám sebou,   pochopí čo to znamená láskavosť a dobrota.  Myslím si že byť sám sebou je naša úloha a súčasne naplnenie.

 Samozrejme, ak bude človek naozaj sám sebou, možno nebude ,,len dobrý“.  A možno nebude vôbec dobrý..  Ale  základom pre pochopenie vlastne čohokoľvek v sebe,  je práve to, stať sa samým sebou... A vtedy,  predpokladám,  sa človek celkom prirodzene odosobní od ,,zlých“ myšlienok, programov a všetkému čo mu neprináleží, prijme sám seba taký aký je – a tak sa bude môcť stať  celistvým.. A len vtedy keď bude sám sebou, bude i naozaj ,,dobrý“ pretože to bude bez pocitu seba obety, bez pocitu  akéhokoľvek strachu...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zdravotná sestra odišla do Švédska. Bola som preťažená, hovorí

Sestry by mali by zarábať aspoň tisíc eur v čistom, aby neodchádzali do zahraničia, hovorí zdravotná sestra LUCIA ZAVADANOVÁ.


Už ste čítali?